Zelený poslanec má rád děti. Až moc.

Existuje na svete krajina, kde sa prominentný politik môže verejne pochváliť sexuálnymi zážitkami s deťmi vo veku šesť rokov a menej? Pravdepodobne nie. Ale zdá sa, že Európsky parlament má svoje vlastné pravidlá. Týmto politikom je Daniel Cohn-Bendit, potomok nemeckých Židov, bývalý protagonista študentskej revolty z roku 1968 a “kultúrnej revolúcie”, ktorá nasledovala, dnes vodca “Zelených/Európskej slobodnej aliancie” v Európskom parlamente.

V tejto funkcii ašpiruje Cohn-Bendit už mnoho rokov na rovnakú rolu, ako zohrával Maximilien de Robespierre počas francúzskej revolúcie – každého zodpovedného viniť za všetko. A to vrátane bývalého českého prezidenta Václava Klausa za jeho euroskepticizmus, alebo maďarského premiéra Viktora Orbána za novú ústavu, v ktorej chráni rodinu, definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou a (najhorší zločin zo všetkých možných stojacich proti “európskym hodnotám”) poukazuje na Boha (!).

V týchto dňoch nám však bolo opäť pripomenuté, že morálne hodnoty vlastné Cohn-Benditovi nie sú tie, ktoré sú bežne zdieľané. Ľavicoví liberáli z Nadácie Theodora Heussa (pomenovanej podľa bývalého prezidenta Nemecka) sa rozhodli udeliť mu cenu za jeho politické úspechy. Ale predseda Nemeckého spolkového ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht) Andreas Vosskuhle odmietol ponuku na prednesenie príhovoru na počesť Cohn-Bendita a povedal, že nechce vytvárať dojem, že Ústavný súd schvaľuje vyjadrenia Cohn-Bendita ohľadom pedofílie.

Skutočnosť bola dobre známa mnoho rokov, ale nikto sa o ňu príliš nestaral. Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia, keď bol Cohn-Bendit vďaka jeho chuligánstvu a výtržníctvu vyhlásený vo Francúzsku za “persona non grata” a poslaný späť do Nemecka, pracoval ako animátor v centrách dennej starostlivosti o deti, ktoré boli zriadené ako experiment s “anti-autoritárskym” vzdelávaním. Zásadným princípom “anti-autoritárskeho” poňatia bolo zrejme konfrontovať deti, ktoré mali v tom čase päť až šesť rokov, s nespútanou sexualitou a s cieľom prekonať tradičnú morálku.

O svojich skúsenostiach neskôr napísal Cohn-Bendit knihu, kde opisuje svoje zážitky nasledovnými slovami:

“Moje flirtovanie so všetkými deťmi získalo čoskoro definitívne erotický charakter. Mohol som cítiť, ako sa päťročné dievčatká naučili, ako byť “mimo” so mnou…”

“Niekoľkokrát sa mi stalo, že niektoré deti otvorili môj rázporok a začali ma hladiť. Podľa situácie som jednal rôzne, ale niektoré detské priania mi robili problém… Keď na tom trvali, hladil som aj ja ich. Bol som obvinený z toho, že som zvrhlík a nasledovali dopisy na mestskú radu s otázkou, či som platený z verejných prostriedkov. Našťastie som mal zmluvu priamo s rodičovskou radou, inak by ma vyhodili…”

“V Nemecku má anti-autoritárske hnutie najsilnejší vplyv na poli vzdelávania… (Wilhelm) Reich a Marx boli piliermi tohto nového hnutia. Freud bol menej dôležitý, pretože robil objektívny výskum sexuality, zatiaľčo Reich reprezentoval boj za sexualitu, najmä boj za sexualitu mladých ľudí.”

Tieto riadky boli publikované v roku 1975. V tom čase sa zdalo, že predstavujú “moderný” a “osvietený” prístup ku vzdelávaniu. Nikto to nepokladal za pohoršujúce. Iba v posledných rokoch začali robiť Cohn-Benditovi problémy a prinášajú mu opakované obvinenia z toho, že je pedofil.

Cohn-Bendit tieto obvinenia vždy odrazil listom, ktorý napísali na jeho podporu v roku 2001 niekoľkí z rodičov, ktorých deti sa údajne vzdelávali v materskej škole kde pôsobil. V ňom sa tvrdí, že v tom čase nedošlo k žiadnemu sexuálnemu zneužívaniu a Cohn-Bendit deti nezneužíval.

Táto obranná línia ale padla. Autorka a iniciátorka tohto listu, pani Thea Vogel, povedala v apríli tohto roku nemeckým médiám, že tento list napísala výhradne z politických dôvodov (na obranu Cohn-Bendita pred obvineniami, “ktoré sa týkajú skutočností spred 26 rokov”), ale v skutočnosti nečítala inkriminované pasáže v knihe Cohn-Bendita a že v skutočnosti jej syn nikdy nebol v škôlke, kde mal Cohn-Bendit svoje erotické zážitky… Celý list bol podvod.

Takže teraz nie sú žiadni ďalší svedkovia ochotní svedčiť, že Cohn-Bendit nezneužíval deti. Ale znamená to, že deti zneužíval? Teraz tvrdí, že jeho erotická próza je iba “zlá literatúra”, ale nie skutočné fakty.

“Je to iba fikcia. Napísal som to, aby som provokoval a búral tabu.” A dodáva: “Kritizujte ma za to čo som napísal, ale nelovta ma za niečo, čo som neurobil!”

Nazdávam sa, že pokiaľ nikto nevyjde s priamym obvinením Cohn-Bendita, môžeme predpokladať, že predmetný text písal výhradne za účelom šírenia pedofílie a nepopisoval skutočné fakty.

Toto ale nie je pointa. Aj keď Cohn-Bendit nemusel zneužívať deti, určite je (a to nikdy nepopieral) politik, ktorý aktívne podporuje pedofíliu ako súčasť svojho politického programu. A nielen on sám, ale aj celé jeho politické hnutie.

Revolúcia v roku 1968 bol viac niečím iným, než kultúrnou revolúciou. Jej hlavným účelom bolo rozvrátenie “represívnych” inštitúcií ako je manželstvo alebo rodina. Zničenie všetkých sexuálnych tabu, ako je homosexualita a pedofília, bolo neoddeliteľnou súčasťou tejto stratégie.

Revolucionári zaradili spiatočku, keď si uvedomili, že spoločnosť v súčasnosti neprijíma pedofíliu – ale znamená to, že sa k nej nevrátia vo vhodnejšej dobe?

V súčasnosti sa zameriavajú na homosexuálne “manželstvá” a v tomto ohľade sú celkom úspešní. Nevyhnutne bude nasledovať právo na adopciu detí pre homosexuálov, čo je perfektný spôsob náboru detí do ich spoločenstva.

Je teda irelevantné, či je Cohn-Bendit pedofil. Možno nie. Pre neho mala sexualita vždy iba politický účel. “Sobáše” osôb rovnakého pohlavia, LGBT práva, podpora pedofílie, to boli vždy iba súčasťou jednej a tej istej agendy: zničenie “represívnych” inštitúcií ako je rodina a manželstvo.

Pokiaľ sa dočasne vzdal pedofílie, je to iba z taktických dôvodov. Na rozdiel od ich očakávaní, spoločnosť ešte dostatočne “nepokročila” na prijatie tohto programu.

Ak by ale boli skutočne úprimní, rozšírili by (znova) akronym LGBT (Lesbian, Gay, Bisexual, Transsexual) ich agendy o jedno písmeno. To písmeno je “P”.

Zdroj